Zdravé zuby nie sú iba ústna hygiena

60 – 90 % detí má zubný kaz. Dospelí ho majú takmer všetci. To sú celkom vysoké množstvá, čo myslíte? Vieme, že na to, aby sme mali pekné zúbky, si ich musíme čistiť dvakrát denne, správnou technikou, mali by sme používať medzizubné kefky… Skrátka, dentálna hygiena, o ktorej sa všeobecne vie, že je veľmi dôležitá. O niečo menej sa však vie, že ku zdraviu zubov má dosť čo povedať aj naša strava. A to nielen čo sa týka obsahu cukru v jedálničku.

Ako teda zubný kaz vzniká?

Na to, aby vznikol kaz, potrebujeme spoluprácu troch aktérov:

  • baktérií zubného plaku
  • sacharidov
  • a zubnej skloviny

V skratke to prebieha nejak takto: Na raňajky si dáme našu obľúbenú ovsenú kašu s ovocím. Ovocie aj ovsené vločky obsahujú sacharidy, ktoré sú „potravou“ pre baktérie – tie ich spracujú a vytvoria z nich kyseliny (mohli by sme to pre predstavu prirovnať k tomu, ako my prijmeme kyslík a vylúčime oxid uhličitý). Kyseliny sa následne dostanú do kontaktu so zubnou sklovinou a začnú robiť neplechu. Kvôli kyslému prostrediu dochádza k tzv. demineralizácii, kedy sa zo zubu uvoľňujú vápnik a fosfor. To nie je dobré. Preto sa pre udržanie zdravia zubov musia pravidelne striedať cykly demineralizácie a remineralizácie – tá nastáva vtedy, keď je prostredie v ústach menej kyslé (následok dentálnej hygieny a konzumácie určitých potravín).

Ak dlhodobo prevláda kyslé prostredie a demineralizácia, dochádza k vyššej kazivosti zubov.

Na čo myslieť, keď chceme zuby bez kazov?

  • určite na množstvo jednoduchých sacharidov v strave
  • na čas, ktorý tieto sacharidy strávia v našej ústnej dutine
  • na lepivosť potravín – skrátka, do akej miery zostávajú potraviny na zuboch aj po tom, čo ich prehltneme
  • na umývanie zubov – nielen koľkokrát denne a akou technikou, ale aj ako dlho po jedle

Jednoduché sacharidy v našej strave

Rizikom pre vznik zubného kazu sú hlavne:

  • glukóza a fruktóza – monosacharidy
  • sacharóza – disacharid (skladá sa z glukózy a fruktózy)
  • maltóza– disacharid, skladá sa z dvoch glukóz

Akú úlohu v tom celom hrajú sme sa už dozvedeli. Otázka však je, čo s tým robiť? A odpoveď je, ako vždy, nepreháňať to so sladkým. Pre dospelého človeka je 90 g odporúčaná maximálna dávka jednoduchých sacharidov na deň. Keďže si pod tým nič moc nepredstavíte, poďme na to jednoducho.

  • Nie je nič, čomu by sme sa museli vyhýbať úplne.
  • Denne je však fajn obmedziť sa na jednu sladkosť/ koláčik/ zmrzku a pod.
  • K tomu ovocie v rozmedzí 200 – 250 g (ktoré tiež obsahuje cukor a tiež to s ním nemôžme preháňať).
  • Čaj a kávu zbytočne nesladíme – ide to aj bez toho a nakoniec zistíte, že bez cukru chutia stokrát lepšie.
  • Dávame si pozor na častú konzumáciu sladených nápojov (sladené cukrom – iné sladidlá neprispievajú ku vzniku zubného kazu).
  • A nemôžem zabudnúť – myslíme aj na alternatívy cukru, ktoré sú stále len cukor.

Samozrejme, aj polysacharidy, ktoré sa skladajú z jednotlivých monosacharidov, môžu prispievať ku vzniku kazu, pretože sú čiastočne štiepené už v ústnej dutine. Ich zdrojmi sú obilniny a produkty z obilnín (pečivo, cestoviny…). a pod. Ale ich vplyv nie je tak vysoký a určite ich nemusíme obmedzovať kvôli tomu, aby sme predišli pokazeným zubom.

Pobyt cukru v ústnej dutine

Čím dlhšie je cukor v ústach, tým má dlhší kontakt s baktériami a dochádza k vyššej tvorbe kyselín. Tým pádom je tam vyššie riziko vzniku kazu. Samozrejme, z dlhodobého hľadiska. Zuby sa nám nepokazia po jednej narodeninovej oslave, hoci sme ju aj strávili vyjedaním cukrární.

Pôsobenie kyselín po jedle trvá ešte približne 20 minút, preto keď neustále popíjame nejaký sladený nápoj, niekoľkokrát si dáme cukrík či kúsok ovocia, zubná sklovina je doslova pod útokom kyselín.

Aj toto je jeden z dôvodov, prečo je fajn jedávať v určitých intervaloch (pravidelne 4x, 5x, 6x denne- to nechám na vás) a snažiť sa medzitým do ničoho nerýpať. Tak sa nám v ústach pravidelne neutralizuje kyslé prostredie, čím prispejeme k zdraviu našich zubov.

Čím viac sa to lepí, tým horšie pre zuby

Princíp stále rovnaký –  čím dlhší kontakt so zubnou sklovinou, tým väčšia kazivosť. Tentokrát však nie preto, že by sme do seba stále niečo hádzali, ale preto, že určité potraviny sa skrátka držia na zuboch dlhšie, než tie ostatné.

Ako prvé a najrizikovejšie mi napadá sušené ovocie. Napríklad slivky, moje obľúbené. Žujete ich o sto dvesto, dobrých desať minút, a aj tak máte zalepené všetky stoličky. Verte mi, že baktérie majú v tomto prípade ozaj hostinu.

„Lepiť“ sa však môžu aj iné potraviny, ktoré bežne konzumujeme. Napríklad také sladké pečivo, čokoládové bonbóny, med, sušienky, musli tyčinky… V porovnaní s nimi má napríklad jednorázová dávka džúsu menší efekt na tvorbu kyselín, pretože ústnou dutinou hneď prefrčí a nič po nej nezostane.

V tomto prípade nám nepomôže počkať dostatočne dlho do ďalšieho jedla, ale základom je ústna hygiena. Vypláchnutie úst vodou, žuvačky, čistenie zubov po jedle (KEDY ich čistiť si povieme ďalej).

Do desiatich minút stíham raňajky aj zuby a už letím z domu… je to takto správne?

Ako som už raz povedala, aktivita kyselín vytvorených baktériami trvá približne ešte 20 minút po jedle.

Umývať zuby hneď po raňajkách preto nie je ideálny nápad. Kombinácia kyseliny a tlaku zubnej kefky poškodí zubnú sklovinu ešte viac, než samotná kyselina. Ale ráno tie zuby samozrejme vyčistiť musíme. Je preto vhodné vydržať cca 30 minút po dokončení jedla a až potom sa pustiť do poctivého čistenia (alebo čistiť ešte pred raňajkami).

Ešte pár tipov navyše

Mlieko a syry

Mlieko obsahuje laktózu. Laktóza je sacharid. Preto by sa mohlo zdať, že mlieko bude rizikové pre vznik zubného kazu. Kvôli obsahu vápniku a fosforu sa však vplyv toho malého množstva laktózy neprejaví a preto sa mlieko považuje za nekariogénnu potravinu (neprispieva ku vzniku zubného kazu).

Čo sa týka syrov, tie sú považované za kariostatické potraviny. Nielen, že sa na kazení zubov nepodieľajú, ale môžu dokonca znížiť riziko. Príčinou je obsah vápniku, fosforu, kaseínu, textúra syru. Je ich treba žuť, čo podporuje tvorbu slín a zároveň sa v slinách zvyšuje obsah vápniku. Dochádza k úprave kyslého prostredia v ústach a podpore remineralizácie skloviny.

Preto je dobré dávať si syry ako súčasť hlavného jedla či po sladkých jedlách. Do 20 minút po jedle, aby čo najlepšie využili svoj potenciál.

Žuvačky

Vyberáme tie bez cukru, samozrejme. Žuvačka s cukrom nie je vôbec kamarát. Cukor, dlhý pobyt v ústach, baktérie a kyseliny, veď viete. Chceme teda, aby bol cukor niečím nahradený. Najviac sa používajú polyoly, ktoré nie sú rizikové pre vznik kazu. Ako najlepší adept sa zatiaľ javí xylitol.

Žuvačky nie sú náhradou ústnej hygieny, zvyšky jedla nám zo zubov neodstránia, ale podporujú tvorbu slín a neutralizujú kyslé prostredie. Žuvačky teda ideálne hneď po jedle.

V skratke ešte raz

  • Vznik zubného kazu: sacharid v ústnej dutine -> pôsobenie baktérií v zubnom plaku -> vznik kyselín -> pôsobenie na zubnú sklovinu -> riziko vzniku kazu
  • Sladké s mierou. A radšej jednorázovo väčší zákusok, ako vycumľať niekoľko cukríkov v priebehu dňa.
  • Jedávame v pravidelných intervaloch. Dostatočné množstvá, aby sme si medzi jedlami mohli nechať prestávky a nemuseli sa ničím dojedať.
  • Pozor na „lepivé“ potraviny. Dbáme na čistenie zubov, nech na nich dlhodobo nezostávajú zvyšky jedla.
  • Zuby čistíme. Ale nie sme príliš akční to a po jedle si pol hodinku počkáme.
  • Žuvačky áno. Tie bez cukru. Najlepšie hneď po jedle.
  • Z potravín nám ešte môžu pomôcť napríklad syry. Kúsok syra po sladkom jedle je dobrý spôsob, ako znížime kyslé prostredie v ústnej dutine.

 

A to by sme mali. Ďakujem za čítanie a prajem pekný deň a zdravé zuby!

Z.

 

Reklamy

Zanechat odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

Logo WordPress.com

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit /  Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit /  Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit /  Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit /  Změnit )

Připojování k %s